Život Prešova
online
online
Matica slovenská si uctila osobnosť a dielo Vladimíra Mináča
10.08.2012 Bratislava
Bratislava 10. augusta (TASR) – Osobnosť, literárnu tvorbu i politickú prácu Vladimíra Mináča si dnes uctila Matica slovenská (MS) na spomienkových oslavách pri príležitosti jeho nedožitého 90. výročia narodenia. V bratislavskom cintoríne Slávičie údolie zástupcovia MS položili veniec a kytice na jeho hrob, zaspievali slovenskú hymnu a na záver Kto za pravdu horí.
"Prvý raz vzdávame úctu predsedovi MS, spisovateľovi aj politikovi Vladimírovi Mináčovi. Určite by patril do dnešnej spoločnosti, lebo tá potrebuje kritiku, odvahu a on taký bol," v príhovore uviedol predseda MS Marian Tkáč.
Popoludní budú spomienkové oslavy pokračovať v Jozefínskej knižnici MS akadémiou. Na nej niekoľkí odborníci zhodnotia Mináčovu činnosť ako literáta, politika i vo vzťahu k Matici slovenskej, ktorej bol dlhoročným predsedom. Nebude chýbať kultúrny program.
Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci. V rokoch 1945-1974 bol redaktorom, vedúcim scenáristického oddelenia Československého štátneho filmu, šéfredaktorom Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. Do roku 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. Potom bol predsedom MS (1974-1990), poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR za Stranu demokratickej ľavice (1990-1992).
Do literatúry vstúpil po absolvovaní ťažkej ľudskej skúšky v Slovenskom národnom povstaní (SNP) a vo fašistických koncentračných táboroch románom Smrť chodí po horách (1948). Dielo je umeleckou výpoveďou o vlastnej aj národnej skúsenosti v protifašistickom zápase. Nasledovali romány Včera a zajtra (1949), Modré vlny (1951), zbierka poviedok Na rozhraní (1954). V románovej trilógii Generácia - Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959), Zvony zvonia na deň (1961), považovanej za vrchol jeho prozaického úsilia zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v povojnovom období. Zložitosť skutočnosti koncom 50. rokov minulého storočia, odhalenie negatívnych stránok života socialistickej spoločnosti umelecky vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962), poviedkovou knihou Záznamy (1963) i v satirickom románe Výrobca šťastia (1964), ktorými kritizoval hlavne malomeštiactvo.
Z filmovej tvorby sú Mináčove najznámejšie filmové námety a scenáre: Boj sa končí zajtra, Pole neorané, Žena z vrchov a Kapitán Dabač. Napísal mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Jeho ostré publicistické pero nechýbalo ani v období politického zlomu v roku 1989 a po ňom, keď sa púšťal do mnohých aktuálnych otázok, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Jeho posledné esejistické a kultúrnopolitické knihy vydané po roku 1992: Sub tegmine, Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam, Slováci a Hovory M. sú o tomto období a novembrovej revolúcii 1989, ku ktorej zaujal odmietavé stanovisko.
Mináčovi udelili titul národný umelec (1975) a Cenu Ľudovíta Štúra (1995). Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.
"Prvý raz vzdávame úctu predsedovi MS, spisovateľovi aj politikovi Vladimírovi Mináčovi. Určite by patril do dnešnej spoločnosti, lebo tá potrebuje kritiku, odvahu a on taký bol," v príhovore uviedol predseda MS Marian Tkáč.
Popoludní budú spomienkové oslavy pokračovať v Jozefínskej knižnici MS akadémiou. Na nej niekoľkí odborníci zhodnotia Mináčovu činnosť ako literáta, politika i vo vzťahu k Matici slovenskej, ktorej bol dlhoročným predsedom. Nebude chýbať kultúrny program.
Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci. V rokoch 1945-1974 bol redaktorom, vedúcim scenáristického oddelenia Československého štátneho filmu, šéfredaktorom Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. Do roku 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. Potom bol predsedom MS (1974-1990), poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR za Stranu demokratickej ľavice (1990-1992).
Do literatúry vstúpil po absolvovaní ťažkej ľudskej skúšky v Slovenskom národnom povstaní (SNP) a vo fašistických koncentračných táboroch románom Smrť chodí po horách (1948). Dielo je umeleckou výpoveďou o vlastnej aj národnej skúsenosti v protifašistickom zápase. Nasledovali romány Včera a zajtra (1949), Modré vlny (1951), zbierka poviedok Na rozhraní (1954). V románovej trilógii Generácia - Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959), Zvony zvonia na deň (1961), považovanej za vrchol jeho prozaického úsilia zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v povojnovom období. Zložitosť skutočnosti koncom 50. rokov minulého storočia, odhalenie negatívnych stránok života socialistickej spoločnosti umelecky vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962), poviedkovou knihou Záznamy (1963) i v satirickom románe Výrobca šťastia (1964), ktorými kritizoval hlavne malomeštiactvo.
Z filmovej tvorby sú Mináčove najznámejšie filmové námety a scenáre: Boj sa končí zajtra, Pole neorané, Žena z vrchov a Kapitán Dabač. Napísal mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Jeho ostré publicistické pero nechýbalo ani v období politického zlomu v roku 1989 a po ňom, keď sa púšťal do mnohých aktuálnych otázok, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Jeho posledné esejistické a kultúrnopolitické knihy vydané po roku 1992: Sub tegmine, Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam, Slováci a Hovory M. sú o tomto období a novembrovej revolúcii 1989, ku ktorej zaujal odmietavé stanovisko.
Mináčovi udelili titul národný umelec (1975) a Cenu Ľudovíta Štúra (1995). Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.
0
www.ZIVOTPO.sk
